Do Albánska sme sa s Justinom rozhodli íst jednohlasne a úuplne bez nejakého rozmyslu. Prečo práve tam? To presne ani nevieme ale vedeli sme, že tam rozhodne nebude veľa turistov a tiež, že to tam bude lacné a to je presne to čo sú naše priority. To aká je Albansko nádherná krajina sme však netušili a ešte do dnes sme z toho prekvapeny a tiež zazkočení láskavosťou miestnich obyvateľov.
V Albánsku sme strávili len 7 dní a 6 nocí ale stihli sme precestovať kus sveta a to konkrétne južnú časť krajiny. Konrétne sme teda navštívili Vloru, Dhermi, Sarandu, Gjirokastru, Berat a Durres. Mojím osobným favoritom je Gjirokastra a Jutinovym ... ani neivme ale povedal by som, že Dhermi ... bolo to tam tak romantické :o)
CESTOVANIE
Ako sa tam dostať:
V skutočnosti je možností ako sa dostať do Albánska nespočet. My s Justinom sme však mali ešte v pláne navštíviť Rím aspoň na pár dní pred definitívnym odchodom domov. Preto sme sa rozhodli, že si založíme "základňu" v Taliansku a do Albánska sme sli loďou z Talianského mestečka Brindisi do Albánskeho prístavu Vlora.
Na cestu späť sme si vybrali Albánske prístavné mesto Durres blízko hlavného mesta Tirany, kde sme si zaplatili cestu loďou do Talianského prístavu Bari.
Brindisi --> Vlora : 55€
Durres --> Bari : 38€
Cestovanie po Albánsku je možné jedine autobusom alebo taxíkmi. Nemusím však určite zdoraznovať, že cestovať taxíkmi nieje dvakrát ekonomické a tak sme využívali docela hustú a veľmi spoľhlivú autobusovú dopravu.
FINANCIE
Platenie:
Albánskou národnou menou je lek (Leke). V čase našej návštevy sme za jedno euro dostali okolo 140 Leke. V hoteloch sa dalo ale v pohode platit eurami.
Ceny:
Tieto približné ceny sú zo apríla (dubna) 2010:
- Káva a čaj v kaviarni: 30-50 Leke
- Izba s dvomi posteľami: 15-30 Euro
- Autobus z Gjirokastri do Beratu: 600 Leke
- Vstupné do národnej pamiatky (UNESCO) Butrint: 500 Leke
- Gyros a kola: 250-300 Leke
Ceny za ubytovanie sa daju zmlúvať hlavne mimo sezónu.
UBYTOVANIE
S ubytovaním sme nemali vobec žiadne problémy, pretože sme tam boli akurát na začiatku sezóny a na veľa miestach sme boli úplne prvý turisti roku. To nám poskytlo možnosť vyjednávania cien a tiež široký výber dostupných hotelov. V Albánsku niesu "osteli" ako také ale ceny hotelov sa pohybujú okolo 20-30 Euro za noc pre dve osoby takže to nieje žiadny problém. Úroeň hotelov a služieb je na docela dobrej úrovni a spravidla platí čím viac si zaplatíte tým lepšie služby Vám budú poskytnuté. Napríklad v Berat sme za 40 Euro na noc dostali domácu večeru a raňajky pre dve osoby, fľašu domáceho vínka, domáci čaj, domácu pomarančovú marmeládu a samozrejme nocľah v samom srdci Beratského starého mesta.
DHERMI
Dhermi vlastne samo o sebe ani nieje žiadne mesto alebo dedinka je to proste pláž pri ktorej býva pár "domorodcov" a tiež niekoľko hotelov pre turistov. Podľa informácii od miestnych je pláž cez leto dosť rušná ale v čase našej návštevy tam nebolo živáčka a boli sme tam úplne sami. More bolo nádherne čisté s kamenistou plážou a z vody bolo viedieťna blízke dvojtísícovky so zasneženými vrcholkami. No úplná idylka.
Už samotná cesta z Vlory do Dhermi bola sama o sebe veľký zážitok pretože hlavná a tiež veľmi kvalitná cesta platená z Európskych fondov vedie cez nádherne celoročne zasnežené hory.
SARANDE
Mesto Sarande je už naozajstné prímorské mestečko s malými mestskými plážami, promenádou a so všetkým ostatným čo k tomu patrí. Jedine čo nám v meste chýbalo bol nočný život. Zdalo sa nám, že v meste nežiju vobec žiadne mladé existencie a aj v sobotu večer sme mali značné probémy nájsť nočný klub kde by sme sa mohli zoznámiť s miestnou mládežou. Ale aj napriek tomu sa nám v meste veľi páčilo. Vo vzdialenosti asi hodinku cestou autobusom sa nachádza nádherná archeologická pamiatka ato zrúcanina starobylého Gréckeho mesta Butrinti. V Butrinti sme strávili celý deň ale stále sme sa ho nemohli nabažiť.
Jediný problém bol dostať sa naspat z Butrinti do Sarande, pretože autobus, ktorý nás tam dopravil sa pre nás tak nejak zabudol vrátiť a po hodine marného čakania sme si radšej stopli auto z Butrinti do Ksamili a ďalšie z Ksamili do Sarande. Všetko ale dopadlo dobre a už okolo deviatej sme boli naspat v Sarande :o)
GJIROKASTRA
Gjirokastra je pre mňa číslo jedna, čo sa týka mesta a jeho okolia. Pretože je v Gjirokastre vysoká škola mesto je veľmi živé a veselé avšak nestráca na svojej čarovnosti horského mestečka, ktoré leží pod nádherným a večer aj tak trochu sdrašidelným zámkom.
Zo zámku je nádherný výhľad na celé mesto a tiež na zasnežené hory, ktoré dostahujú výšky až 2,5 km.
BERAT
Naše posledné "nocľažisko" a pre mňa docela sklamanie v porovnaní s Gjirokastrou. Stará časť, dodnes ešte explicitne chránená vládou, je nádherná spleť veľmi úzkych uličiek medzi krásnymi kriedovo bielymi domčekmi. Nová časť mesta nestojí ani veľmi za zmienku. 4o mi v tomto meste asi najviac vadilo boli všade prítomné odpadky. Nešlo mi do hlavy prečo a hlavne skadiaľ sa ich tam toľko vzalo. No každopádne si myslím, že keď by sa do Beratu trošku zainvestovalo a vybudovala sa tam aj lepšia infrastruktúra mohlo by tobyť nádherné turistické mestečko.
| 
prakticé informácie
