FINANCIE

Platenie:
V Malajzii sa platí malajskými ringgítmi, ktoré majú hodnotu okolo 6 Kč, aktuálny kurz je možné zistiť na tejto stránke. Inou menou ako národnou sme sa nepokúšali platiť a pokiaľ vieme tak platenie inou menou ani nieje možné. Klasicky sme mali zo sebou doláry, ktoré sme bez sebemenších problémov menili za MYR (malajský ringgít). Kurzy v zmenárniach sa líšia a to niekedy dosť velkými rozdielmi takže pri menení väčšej čiastky sa oplatí chvíľku hľadať výhodnejší kurz.

Ceny:
Približné ceny zo septembra (září) 2006:

• Fľaša pitnej vody 1,5l: 1,5 - 2,5 MYR
• Izba s dvomi posteľami(budget): 20-50 MYR
• Pivo: 11-15 MYR
• Motorka na jeden deň: 5-8 USD
• Jednodenní výlet: 200 MYR
• Obed na ulici pre dve osoby: 8-15 MYR

Ceny bohužial niesu zmluvné, zjednávanie sme nezažili ani v jednom prípade.

CESTOVANIE PO MALAJZII

Autobus:
V Malajzii nieje absolútne žiadny problém niekam sa dostať, horšie je zohnať si adekvátne informácie v prípade, že sa potrebujete dostať do zapadnutejších častí. Úplne všade jazdia autobusy, či už dialkové alebo lokálne medzi menšími mestečkami. Kupovanie "long distance" lístkov prebieha tak, že stačí doraziť na stanicu určenú k odchodu dialkových autobusov a behom chvilky si Vás nájdu nahánači, ktorý sa Vám budú snažit predať pre vás čo najlepší lístok. Z velkých miest do často turisticky navštevovaných miest chodia autobusy viackrát denne, medzi velkými mestami aj niekoľkokrát za hodinu. Výber prepravcov a autobusov je rozmanitý. Väčšinou sú na výber autobusy "Super VIP", ktorých cena nieje oveľa vyššia ako u konkurenčných menej super autobusov "VIP". Na velmi dlhé vzdialenosti sa vyplatí "Super VIP", ktorý má velikánské pohodlné sedačky ba priam kreslá, klimošku a telku. Na ostrovnom štáte Sabah má každý zákazník na rest breaks jedlo a pitie zdarma. Ceny za lístky su hlavne v poloostrovnej časti viac než priaznivé, napríklad lístok z Johor Bahru do Kuala Lumpur stál za osobu 20-25 MYR. Na ostrovnej časti sú lístky trochu drahšie ale stále za relativne dobrú cenu.

Vlak:
Aj keď mse pred cestou mali informácie, že sa rozhodne vyplatí cestovať po poloostrovnej časti vlakom, kvoli cene a pohodliu, vlak sme použili k preprave len v jednom prípade. Skúsenosti nič moc, pretože nám predali drahú 1 triedu na sedenie, kde nám celú cestu nezhasli svetlo a klimoška chladila ako o život, až sme sa ani nestíhali obliekať. Cesta z KL do Arau trvala okolo 12 hodín za cca 50 MYR na osobu.

Lietadlo:
Jediný sposob ako sa dostať na ostrovnú čast Malajzie na ostrove Borneo je lietadlom. Našťastie existuje super lacný nízkorozpočtový prepravca Airasia.com, ktorým sa tam dostanete za hubičku. Medzi tie najlacnejšie letenky patria lety z mesta Johor Bahru, kde sú nižšie letišné poplatky ako v iných mestách, do nejakého menšieho mesta na Borneu. My sme si vybrali let JB->Tawau. Letenka, ktorú sme kupovali 7 dní pred odletom nás stála cca 1200,- Kč pre jednoho. Spiatočný let sme si kupovali až na Borneu, konrkétne let z Kuchingu naspať do JB za podobnú cenu. Podotýkam, že sa letenky dajú kúpiť ešte výrazne lacnejšie ovšem musíte si ich kúpiť s veľkým predstihom minimálne 3 týždne dopredu.

Loď:
V prípade, že budete chciet navštívit národný park blízko Kota Kinabalu, ktorý sa skladá zo štyroch krásných ostrovov, budete musiet využit k preprave loď, či už oficiálnu prepravu alebo neoficiálne s domorodcami na malej preplnenej loďke. My sme si zvolili oficiálnu cestu, ktorá viedla z krásneho nového prístavu na ostrov Manukan, za 25 MYR na osobu bola zahrnutá preprava a požičanie šnorchlu a masky na prípadné šnorchlovanie na koráloch. Dalšia cesta, na ktorú sme použili loď bola z Kota Kinabalu do Brunejského prístavu, ktorá viedla cez ostrov Labuan. Cesta to bola príšerná, ale zato docela rýchla o alternatívnej ceste do Bruneje nič nevieme.

ČO KDE NAVŠTÍVIŤ

Kuala Lumpur:
Hlavné mesto Malajzie bolo rozhodne moje najobľúbenejšie, okrem toho, že tam jazdili monoraili a všade bolo plno roznych národností a kultúr, boli tam veľmi priaznivé ceny a tiež sme tam mali jedno z našich najobľúbenejších ubytovaní a to v dome z roku 1912 (jeden z najstarších v KL) za 25 MYR. Hotílek sa volal "La village" a nachádzal sa blízko china townu, kde sme aj strávili najviac času, konkrétne teda na trhu v ulici Petaling, kde ponúkali všetko od oblečenia až po masáže noh. 40 minutová refloxology masáž noh vyšla na 40 MYR a absolvovali sme ju dvakrát. Tiež sme samozrejme nezabudli na návštevu modernej čtvrte "Golden Triangle" kde sa nachádza aj KLCC (Kuala Lumpur City Centre), ktorým stredom sú v tejto dobe najvyššie dvojčatá na svete 452 metrov vysoké. Vstup na Petronas Towers je zdarma, ale vzhľadom na to, že je o tieto budovy veľký záujem je dobré tam ísť skoro ráno aby na Vás ešte vyšli lístky. My sme tam dorazili asi okolo 11-tej a dostali sme lístky až na 16:00. Návšteva veží stojí určite za to. V KL sme trávili aj naše dva posledné dni a pekne sme si ich užili vo vodnom svete na predmestí, ktoré sa volalo Petaling Jaya a z china townu tam šiel rovno bus myslím, že to bol autobus číslo 13. Pretože sme boli vo vodnom svete v piatok rano návštevnosť bola malá tak sme si poriadne užili všetky vodné atrakcie a pekne sme sa vyblbli. Predvečer našeho odchodu do Singapuru a následnom odlete domov sme venovali nákupom darčekov a hlavne počítačových komponentov, na ktorom sme ušetrili docela pekný balík. Ceny sú v porovnaní s nami o 20% lepšie, takže sa to rozhodne vyplatí.

Melaka:
Prvé mesto Malajzii, v ktorom sme strávili noc, v nie úplne dobrom hoteli zato lacnom, noc nás stála 15 MYR. Po celodennej prehliadke mesta sme sa obidvaja zhodli, že v našom sprievodcovi je toto mestečko dosť preceňované. Podla sprievodcu to malo byť krásne historické mesto z duchom, ani jedno s toho sme nezažili. Bolo tam sice pekne, ale čakali sme viac. Aspoň sme teda navštívili námornícke muzeum, ktoré sa nachádzalo v prístave vo velkej drevenej lodi, za tých pár ringgítov to určite stálo. Z hlanvej stanice, ktoré je od centra vzdialené asi 2-3 km sme odcestovali do hor zmiňovaného KL.

Kaki Bukit:
Pretože sme boli unavený z velkomesta ako je KL, rozhodli sme sa, že navštívime pre zmenu niečo kľudnejšie a poprípade navštívime aj nejaký park a skúsime sa popozerať po nejakých pre nás exotických zvieratách. Preto sme sa vydali na cestu do štátu Perlis konkrétne do mesta Arau, kde bola vlaková stanica. Z Arau sme sa dostali taxíkom, ani nevieme presne ako, do malej čínskej dedinky Kaki Bukit, ktoré sa nachádzalo blízko Thajských hraníc a hlavne blízko národného parku (malajsky: Taman Negara), ktorý sa stal našim hlavným cieľom v tomto štáte. Po ubytovaní sa v opustenom, ale čistom hoteli, za 40 MYR sme sa vydali na prieskum, pri ktorom nás chytil prudký dážď. Aj keď sme boli assi behom 5 sekúnd premočený až na kosť zmenili sme plány len minimálne a šli sme najprv navštíviť jaskyňu "Gua Kelam" (vstup 1 MYR). Tento výlet nás velmi milo prekvapil, pretože na konci tunela sa nachádzal krásny park, ktorý bol obklopený vysokými skalami a vo vnútry sa nachádzala úplná planéta opíc. Kam sme sa pozreli tam skákali krásne čierne opičky s bielimi pruhmi na hlave. Nakoniec ich tam bolo všade tolko, že sme sa až začali báť a našu návštevu sme ukončili.Na večeru sme si dali v miestnej reštaurácií, kde sme boli raritou, vynikajúce čínske nudle asi za 6 MYR.

Ostrov Penang:
Naším prvým miestom na pláži bol ostrov Penang kde sme strávili víkend a odychovali po predošlých namáhavých dňoch plných cestovania. Z hľadiska mora to nebola úplne ideálna voľba, pretože voda bola v tomto období dosť špinavá, zato sme mali velmi pekné ubytko v hoteli Shalini's Guest house, kde sme každý večer odychovali na spoločnej terase, z ktorej bol výhľad na more a na pláž.

Na ostrove sme ešte navštívili mesto Butterworth, ktoré sa nám velmi páčilo a oslovilo nás, bohužial sme už mali kúpené lístky do Johor Bahru skadiaľ sme leteli na Borneo, takže sme tu strávili len pár hodín.

Pulau Tioman:
Strávenie víkendu, potápanie, šnorchlovanie a opalovanie, sa snaď nedá nikde inde užívať práve tak dobre ako na jednom z 12 najkrajších ostrovov sveta, ostrove Tioman. Mi konkrétne máme skúsenosť s dedinkou Salang. Na ostrov plujú lode z Mersingu vzdialeného okolo 50 km.

Pretože sme tam boli mimo sezóny nemali sme žiadny problém z ubytovaním. Chatička zo sprchou nás vyšla na 25 MYR na noc. Jedlo je sice na ostrove trošku drahšie ale zato pivo sa dá kúpiť za docela priaznivú cenu. Potápanie v okolí ostrova stojí zhruba 100 MYR za ponor az 140 MYR za dva pnory za deň. Z vlastnej skúsenosti vieme, že prípadnou skvelou náhradou za potápanie je šnorchlovanie. Už pár metrov od brehu je možné vidieť veľké množstvo krásnych farebných rýb, porpípade aj murén a nám sa pošťastilo a vydeli sme aj morského hada ani nie meter od nás.
Okrem morského sveta sa tu budete denne stretávať s velkými varanmi poprípade z makakmi.

Cameron Higlands:
Cesta na toto krásne miesto, ktoré je vyhlásené pestovaním čaju, je veru velmi velmi zaujímavá krásne to vystihuje tento citát z našeho sprievodcu "Cameron Higlands je miesto kam chodia autobusy umierať". Okrem toho budete radi keď dorazíte na miesto určenia zdraví pretože jazda je naozaj dosť nebezpečná alebo aspoň nám sa to tak zdalo. z KL sa tam dostanete priamo jedným spojom a za lístok zaplatíte 28 MYR.

Čajové plantáže sú to najlepšie čo táto oblasť može ponúknuť a su naozaj nádherné a kúzelné. nachádza sa tu aj fabrika na výrobu čaju najvačšej čajovej spoločnosti v Malajzii "Boh". Kde Vám pred prehladkou premiatnutnu krátky dokument o vzniku spoločnosti a vo firemnej predajni si tu možete kúpiť rozne čajové výrobky, poprípade posedieť na terase a vychutnávať si kludne trebarz "teacino" so zákuskom.

Tawau:
Toto malé nie veľmi atraktívne mestečko v štáte Sabah bolo naším prvím miestom na Borneu. Hotel sme si našli priamo v centre blízko autobusovej stanice, a bola tam naša prvá izba s telkou, ktorá izbičku krásne zútulnila. Bohužial v cene bol aj šváb v šuplíku, nakoniec sme si na seba zvykli. Náším povodným cieľom bolo potápanie na svetoznámom a vyhlásenom ostrove Sipadan, škoda len, že to bolo príšerne drahé. Pretože samotný vstup na ostrov vyžadoval špeciálne povolenie a ešte k tomu bolo nutné stráviť noc na susednom ostrove Mabul, v sice krásnom, ale pekne drahom resorte, celá sranda by vyšla na jednoho tak na 6000 Kč,-.

To sme si radšej nechali zájsť chuť a vymysleli sme náhradný plán a to návštevu národného parku od mesta okolo 15 Km vzdialeného, o ktorom v meste nikto nič nevedel. Nakoniec sme si tam museli vziať taxíka za 25 MYR. Hneď po príjazde do parku sme zaplatili vstup a ubytko. Ako sme neskor zistili nebolo to veľmi šťastné. V parku totiž nebol jediný turista len my dvaja a k tomu asi tucet brigádnikov, ktorý park rekonštruovali. Zhodou okolností mali chatku hneď vedla nás a naša mega chatka bola úplne prázdna čo bolo velmi stresujúce a nakoniec náš strach, po tom ako sa začalo stmievať, vyhral a rozhodli sme sa, že sa vrátime do mesta. Tak sa aj stalo, ale prišli sme o pár ranggítov za ubytko, pretože nám všetko nevrátili, to nás ovšem netrápilo.

Sandakan:
Hlavným dovodom prečo sme navštívili toto prístavé mesto preplnené filipíncami, bola návšteva rehabilitačného centra pre Orangutánov v neďalekom Sepiloku. Návšeta rozhodne stála za to, videli sme tu jak Orangutánov, tak plno makakov tak aj dokument o tomto svetoznámom centre.

Ranau:
Konkrétne "Poring Hot Springs" bol komplex bazénov so studenou vodou a túb do ktorých si mohol každý návštevník namiešať vlastný koktejl so sudenej a teplej prírodnej vody. Vstup na osobu 10 MYR + kto by mal záujem o pár ďalších bázénikov 3 MYR na hodinu na osobu. Okolie oblkopené horou Kinabalu(4100m) a vlastne všetko bolo velmi krásne, perfektne sme si tam odýchli a pretože tam bolo úplne prázdno aj poriadne vyblbli.

Kota Kinabalu:
Hlavné mesto štátu Sabah na ostrove Borneo bolo aj našou poslednou zastávkou v tomto štáte. Rozhodne to bolo po dlhej dobe mesto, ktoré nás vyložene nadchlo a nemať dalšie plány, zostali by sme tam určite dlhšie. Bohužial sme za tie necelá dva dni, ktoré sme tam strávili nestihli viac ako návštevu "Tunku Abdul Rahman" národný park, ktorý sa skladal zo štyroch krásných ostrovov obklopených čerstvými riedkými korálmi. Preto čerstvými pretože tam svojho času chytali ryby výbušninami. Malajská príroda je, ale zázračná a za tých pár rokov sa všetko pekne obnovuje. Další deň nás čakala cesta do Brunuje z miestneho velmi pekného nového prístavu.

Miri:
V mestečku, ktorého symbolom je morský koník a nachádza sa tam najstarši ropná veža v Malajzii, sme navštívili práve na kopci kde sa táto veža nachádza výstava Dinosaurov pre deti, ktoré tu postavil malajsky monopol Petronas. Vstup 5 MYR ovšem bez malých detí tam nemá cenu chodiť, my sme sa však zabavili.

Kuching:
V tomto hlavnom meste štátu Sarawak sme si to snád užili úplne najviac zo všetkého. V Kuchingu (v malajčine kuching znamená mačka) za zmienku určite stojí bazarová ulica na nábreží a určite nevynechajte návštevu komplex reštaurácií s morskými živočíchmi každého druhu "Hot Spot", keď to nebudete vediet nájsť opýtajte sa miestnych oni budú určite vedieť. Spali sme v jendoduchom hoteli "B&B" blízko centra a hlavne blízko obchodu kde bolo jedno z najlacnejších pív aké sme žažili a to plechovka Tigra za 2-2,50 MYR.

V okolí Kuchingu toho je dosť aby si vybral každý, náš prvý deň sme tam strávili na pláži resortu Hilliday Inn, na ktorý sme sa dostali za 10 MYR shuttle busom z Holiday Innu v centre mesta a druhý a zároveň náš posledný deň na Borneu sme strávili v národnom parku Bako kde sme boli na celoddenom výlete a vydeli sme aspoň 3 druhy opičiek vrátane mojho obľúbeného druhu "Proboscis" - kahau nosatý. Ako sa dostať do parku sa opýtajte buď v hoteli alebo na informačnom stredisku. Ide sa tam autobusom a potom ešte loďkou.

STRAVOVANIE

Pretože v Malajzii žije mnoho národností ako sú indovia, thajci, číňania a žije tu aj mnoho európanov je výber jedál na celom území dosť velký. Vo väčších mestách budete na každom rohu stretávať rýchle občerstvenia od McDonaldu až po indické placky.

Medzi naše najobľúbenejšie a najviac navštevované patrili indické reštaurácie, kde sa za zhruba 6 MYR na osobu doslova prežeriete na prasknutie. Náš štandartný porkm sa skladal z placiek "nan" a kari kurčaťa.

Z malajských národných pokrmov nás(respektíve mňa) najviac oslovila "laksa", ktorých je viac druhov, záleží na akom území sa práve nachádzate. Laksa je niečo ako polievka , v ktorej nájdete ananas, rybu, kuracie mäso, všeliaké lístky (v skutočnosti tam je toho omnoho viac, ale väčšinu vecí nebolo možné identifikovať) a celé to prebíja chuť rybacej omáčky. Medzi ďalšie malajské jedlá patrí "nasi lemak", ktorý sa skladá z ryže varenej v kokosovom mlieku, malých smažených rybičiek a arašidovou chilli omáčkou.

Ďalej sa budete stretávať s klasickými činskymi a thajskými jedlami. Úplne najlepšie jedlo, s ktorým sme mali tu česť bola "curry laksa", ktorú sme si dávali v Cameron Highlandoch vo foodcourtu na námestí u jednej roztomilej čínskej babičky, určite doporučujeme.

Mezdi najrožšírenejšie nápoje patrí čaj, ktorý sa podáva teplý alebo studený, s kondenzovaným mliekom alebo bez. Cena okolo 2 MYR. Okrem toho všade ponúkajú širokú paletu čerstvých ovocných nápojov.

UBYTOVANIE

Ceny našeho ubytovania sa pohybovali od 15 až do 50 MYR. Budgetové izby boli zariadené velmi jednoducho. Veľká posteľ pre dvoch poprípade dve postele, lampička, ventilátor a nočný stolík; kúpelka, záchod alebo umyvadlo boli výnimkou. Hygiena sa vykonávala v zdielaných kúpelkách na poschodí.

BEZPEČNOSŤ

Za celú dobu našeho pobytu sme nemali žiadny ani ten najmenší problém.